Bunker, J.R (ed).: Non-State Threats and Future Wars, Frank Cass, London 2003, 209 str., ISBN: 07146 5374 6

Autor: Matěj Kurian » Kategorie: 01/2006 » 01. 05. 2006

Doba bezpečnostnej ilúzie a naivity 90. rokov sa definitívne skončila – najväčšou bezpečnostnou hrozbou v nadchádzajúcich rokoch nebude nedostatok prosperity (hoci aj ten, samozrejme, môže zohrať dôležitú úlohu), ale nepripravenosť štátov na hrozby pochádzajúce od nešťátných aktérov.

Aspoň tak to vidí po útokoch z jedenásteho septembra 2001, skupina osemnástich, prevažne amerických autorov, z prostredia vojenského alebo prostredia bezpečnostných inštitútov, ktorá, slovami editora Roberta J. Bunkera: „doteraz nemala možnosť stretnúť sa v spoločnej publikácii, a tak ponúknuť zjednotený pohľad na rastúce hrozby neštátnych aktérov …“ (str. xix). Výsledok svoje práce, v ktorej sa pokúsili „dať časti mozaiky dokopy“, prehlasujú za “spoločný produkt siete dobrých”. (str. xxiii) V zborníku Neštátne hrozby a budúce vojny (Non-State Threats and Future Wars), sa prevažne venujú činnosti tých iných - „zlých sietí“.

Zborník je zložený zo 4 hlavných častí – teoretickej, neštátnych hrozieb a ich prípadových štúdií, protistratégii a archívnej časti, ktoré obsahujú 14 článkov, sa snaží predovšetkým načrtnúť presun hrozieb z pliec národných štátov na plecia neštátnych aktérov, poukázať na jednotlivých aktérov, ktorí budú do bezpečnosti zasahovať čoraz viac a postihnúť trendy budúcich ozbrojených konfliktov.

Táto recenzia má zájem podať prierezový prehľad tém, ktoré jednotliví autori v zborníku popisujú a bližšie poukázať na niektoré zaujímavé časti.

Autori zborníku sa určite zhodnú, slovami Martina van Crevelda (Aktualizovaná Transformácia vojny, str. 3-16) , že „významná konvenčná vojna, odpočíva v pokoji.“ (str.7) Éra myslenia v rámci trinitárnej vojny Clausewitza je preč, treba znovu oprášiť Majstra Sun a jeho klasické dielo Umenie vojny. Táto metafora znamená predovšetkým analýzu premeny aktérov z hierarických organizácii na sieťové štruktúry, ktoré budú čoraz častejším vyzývateľom štátov.

Zatiaľ čo, David F. Rontfeld vo svojom príspevku Úvod: Poznámky k sieťovým vojnám teoreticky vymedzuje prechod k sieťovým formáciam a 5 úrovní, ktoré tento prechod ovplyvňuje (organizačnú, doktrinálnu, technologickú, sociálnu, naratívnu – str. xv), v ďalších príspevkoch je táto zmena prezentovaná na konkrétnych prípadoch.

Predovšetkým príspevky Marka Galleotiho Transnacionálny organizovaný zločin: Vymáhanie zákonov v globálnom bitevnom poli (str. 29-39) a spoločný príspevok Johna P. Sullivana a Roberta J. Bunkera Drogové kartely, pouličné gangy a warlordi (str.40-53) prinášajú praktickú aplikáciu teoretického vymedzenia na konkrétnych prípadových štúdiách.

Mark Galleoti upozorňuje, že doba, kedy sa dali hrozby deliť na domáce a medzinárodné je preč, a že medzinárodný organizovaný zločin bude jedným z hlavných vyzývateľov poriadku (order). Pripomína, že „organizovaný zločin prosperuje a prežíva preto, lebo pokrýva vnútorný dopyt, nepokrytý štátom, či už po komoditách, možnosti spoločenského posunu, alebo bezpečnosti“ (str. 37). Vo vynikajúcej eseji ďalej poukazuje na faktory, ktoré ovplyvňujú vývoj sietí organizovaného zločinu a na to, že organizovaný zločin dokáže vytvoriť celý funkčný subsystém spoločnosti napr. aj s bankovými službami, ako je hawala (str. 36). Problém, ktorý naznačuje je nadobnutie dominatnej pozície organizovaného zločinu v celom politickom systéme a vznik tkzv. narkokracií (Bolívia za Mezu), štátov v štáte (oblasť Mohawku na hraniciach USA a Kanady), alebo rukojemníckych štátov (captured states). Táto téma je rozhodne jedna z najzaujímavejších a najprepracovanejších v celom zborníku.

Túto tému ďalej rozpracuváva článok Drogové kartely, pouličné gangy a warlordi, ktorý v kombinuje evolučný prístup k vývoju kartelov a gangov. V samotnom závere sa venuje konceptu warlordizmu.

Kartely a gangy sú podľa autorov „učiacimi sa “ organizáciami, pretože nepoučenie sa rovná strate obchodu, v horšom prípade smrti. Postupom z jedného typu organizácie do druhého sa tieto organizácie stávajú sofistikovanejšími, menej odkázanými na násilie. V ich vyspelých formách sa spoliehajú na transnacionálnu spoluprácu, získanie pozitívneho imidžu a masívnu korupciu, popr. úplné ovládnutie politického subsystému spoločnosti (tabuľka:str. 43). Zatiaľčo v prípade drogových kartelov je zmena v spôsobe operácii vysvetelená evolučne, pri pouličných gangoch, žiaľ, autori neukazujú na to, ako nastáva zmena v ich spôsobe fungovania. Teoretické koncepty sú doložené na mini-štúdiách mexických a kolumbíjskych drogových kartelov (str. 46 -50).

Autori sa musia v zborníku vyrovnať aj so zmenami, ktoré hrozby prinášajú pre praktické vedenie operácii proti vyzývateľom. Deje sa tak v tretej časti zborníka, ktorú otvára príspevok Roberta Bunkera Dynamika bojového priestoru, ktorá sa v zásade vyrovnáva s revolúciou vo vojenských záležitostiach (RMA – Revolution in Military Affairs) a poukazuje na to, že sieťové vojny treba chápať predovšetkým ako koncept stretu rôznych organizačných foriem (hierarchické štruktúry vs. siete), a nie len ako dodanie počítačov na bojové pole (str. 102).

Ďalším spoločným prvkom jednotlivých príspevkov je viera ich autorov, že konflikty sa budú čoraz viac odohrávať v urbanizovanom prostredí. Odkazujú čitateľom, „zabudnite na Púštnu búrku, operácie budúcnosti budú skôr Groznij, alebo Mogadišo.“ K téme „vyčistenia miest“ sa vyjadruje aj Russell W. Glenn v článku ‘Čistenie zamorených morí’: Neštátne hrozby a mestské prostredie, v ktorom predstavuje 5 možných spôsobov, ktorými môže organizovaná skupina v meste operovať. Charakteristika tretej možnej situácie, v ktorej skupina nemá veľkú podporu lokálneho obyvateľstva, ale dokáže sa v oblasti udržať vďaka malým skupinám koncetrovanej podpory, je vynikjúco podporená príkladmi Írskej republikánskej armády a Tamilskými Tigrami (str 113). Glenn predovšetkým skvelo pracuje s veľkosťou, motiváciou jednotlivých skupín a so vzájomnym vzťahom skupiny a miestneho obyvateľstva. Podotýka, že získanie si dôvery a spolupráca s lokálnymi obyvateľmi autoritami je významným faktorom pri eliminácii týchto skupín (str. 117).

Ostatné články sa zaoberajú hlavne spôsobom, ako sa prispôsobiť novým hrozbám v prostredí spravodajských služieb (Spravodajská príprava pre operácie , str.133-143) a spôsobom reakcie (Zosieťovaná štruktúra síl a C4I, str. 144-155). Zhodujú sa v tom, že je nevyhnutné vytvoriť priestor pre zdieľanie informácii jednotlivými aktérmi a spôsob pre lepšiu spoluprácu. Takisto konštatujú potrebu vytvorenia akejsi hybridnej formy organizácie, ktorá by mala charakteristiky sietí aj hierarchií, ale žial, ostáva len pri konštatovaní a tejto podstatnej téme sa venujú len okrajovo.

Z daľších príspevkov, by som rád upozornil na dva, ktoré sa venujú skôr vzdialenejšej budúcnosti, hoci v prípade článku Súkromné vojenské spoločnosti: Žoldnieri pre 21. storočie, (str.54-67) ide o tému výsostne aktuálnu. Autor článku, Thomas K. Adams, vynikajúco popisuje pôsobenie súkromných vojenských spoločností a uvádza zopár presvedčivých argumentov na ich použitie v chudobných rozdrobených afrických krajinách (nestrannosť, nenákladnosť, stabilita oproti juntám), ako aj v pri outsourcingu operácii. Tvrdí, že hlavne emočná väzba medzi vojakmi a obyvateľmi je príliš vysoká, a preto je potrebné použiť žoldnierov, o ktorých sa verejnosť často ani nedozvie. (str. 63)

Nevyvracia však niektoré obavy z (ne)zodpovednosti týchto spoločností– možno ich (obavy) skôr podporuje , keď vraví „pokiaľ tieto spoločnosti slúžia zámerom hlavných veľmocí a podporujú politiku týchto krajín, žiadna z týchto veľmocí nebude mať seriózny zámer vytvárať prekážky k ich fungovaniu“.

Druhý článok orientovaný do budúcnosti nesie názov “Neusmrcujúca a superusmrcujúca výzbroj” (str. 121-132) a sleduje najnovší vývin v trendoch zbrojárstva, kde autori konštatujú, že to, či sa vojny budúcnosti budú viesť smrtiacimi alebo neusmrcujucími zbraňami bude závisieť predovšetkým od pravidiel zásahov, a teda, politických rozhodnutí (rules of engagement, str. 131).

Pred záverečným hodnotením zborníka by som sa rád pojednal o článku zo štvrtej časti zborníka (archív) Roberta J. Bunkera Štruktúra vojny: Skoré poznatky o štvrtej fáze vojenskej epochy. Autor tu zavádza 3 epochy vojen, podľa neho dnes stojíme pred epochou štvrtou. Každá z epoch je charakterizovaná špecifickým druhom energie, ktorý tak ovplyvňuje spôsob, ktorým je organizovaná spoločnosť, jej ekonomika, predovšetkým však vojenské technológie.

Predchádzajúce zdroje energie boli podľa Bunkera ľudská sila (klasická éra), sila zvierat (stredovek) a mechanická sila (moderná éra). Striedanie epoch podľa neho najlepšie ilustrujú „bitky osudu“ , kde sa stretávajú armády dvoch epoch – napríklad pri nájazdoch barbarov na Rímsku ríšu, (str. 160-161, 167). Autor v eseji nepopisuje, čo sa stáva tou novou formou energie (atómová energia?), skôr upozorňuje na to, že sa týmto dramatickým zmenám v zmysle vojenského myslenia a postupov nevenuje dostatočná pozornosť – možno aj preto, že v dobe písania mal pocit, že môžeme pred takouto rozhodujúcou bitkou stáť. Je prinajmenšom zaujímavé, že teória, ktorá nesie podobné črty teórie troch vĺn manželov Tofflerových (napr. Tretia vlna (1980) ), sa voči nej ani nevyhradzuje, ba ani ju nespomína, tak ako žiaden z ďalších autorov vo zborníku.

Ak si autori, a predovšetkým editor, dali za cieľ vytvoriť mozaiku z jednotlivých diel, tak sa im to podľa môjho názoru nepodarilo. Nie kvôli tomu, že by kvalita jednotlivých príspevkov (až na dva prípady, o ktorých pojednám) nebola dostačujúca, ale pre nedostatok zjednocujúceho konceptu, ktorého by sa pridržiavali.

Editorská práca tohto zborníka nepostačovala na to, aby sa príspevky vytvárali dostatočný ucelený obraz. Iba tak sa dá vysvetliť, že sa príspevky o súkromných vojenských organizáciach a zbraniach budúcnosti ocitajú v rozdielnych častiach zborníka (neštátnych hrozieb a ich prípadových štúdií, protistratégiách). Tri príspevky z 14 v zborníku podľa môjho názoru v zborníku tematicky vôbec nezapadajú, popr.sa editorovi nepodarilo ich zasadiť do primeraného výkladového rámca, alebo sú inak defektné.

Jedná sa predovšetkým o príspevok Jasjita Singha Kašmír, Pakistan a vojna terorom (str.81-94), ktorý síce popisuje vývoj v oblasti a niektoré metódy nábožensky motivovaného terorizmu, ale robí tak úplne mimo rámca, ktorý bol vymedzený v teoretickej časti zborníka. Príspevok Ralpha Petersa Aktualizovaná Nová trieda bojovníkov (str. 16-25) , podľa môjho názoru strieda skvelé momenty, predovšetkým snahu vyčleniť rôzne skupiny bojovníkov a ich motiváciu pre boje (str.18-19) s prinajmenšom nešťastnými poznámkami o zaostalej povahe islamských spoločností a ich neschopnosti dobehnúť tie západné. (…úprimne, je pre nich príliš neskoro, aby sa zotavili, str.23) a to, že atentátnici z 11. septembra pochádzali z prostredia kolektívnych sexuálnych neuróz (str. 24).

Nie je to jediné miesto v zborníku, na ktorom sa prejavuje pomerne silná normativita spôsobená tragickými udalosťami 9/11, ale jej prejavy v niektorých momentoch pôsobia skôr rozpačito v danom kontexte článkov.

Posledným „defektným“ článkom, ktorému bude venovaná pozornosť sú prepisy vybraných rozhovorov s čečenskými vojakmi, predovšetkým pri bojoch o Groznyj. Z vlčej diery : Čečenské a mestské operácie (str.170-184) má priblížiť spôsob rozmýšlania čečenských veliteľov. Žiaľ, opäť – tento text je podľa môjho názoru slabo zasadený do kontextu celého zborníka, a napriek jeho užitočnosti pôsobí v istom zmysle ako „zaberač prázdneho miesta“.

Súhrne by sa dalo povedať, že tematicky až príliš pestrému zborníku chýba presahujúca štruktúra, ktorá by pomohla interpretovať jednotlivé rámce. Ak autori písali o potrebe poskladať mozaiku, tak tu v tomto prípade zborníku chýbal editor, ktorý by poukázal na to, ako jednotlivé časti do seba zapadajú. Výsledkom je zborník, ktorého hodnota sa pohybuje mierne nad sumou jednotlivých článkov, ale rozhodne to nie je dielo, ktoré posúva pohľad na súčasné bezpečnostné hrozby do novej perspektívy. Prekvapujúca je aj absencia zvyčajného záveru, ktorú by interpretoval jednotlivé príspevky. Za pozitívum treba však rozhodne považovať index.

Tento zborník je možné odporučiť ako úvod do problematiky súčasných neštátnych hrozieb, ktorý bude občas komplikovaný pozadím autorov a ich snahou aplikovať všade vojenskú terminológiu. Tí, ktorí hľadajú odpovede a nielen načrtnutie problémov, budú sklamaní.